Bratislavská lýra odštartovala svoju púť pred 60 rokmi

Bratislava 23. júna (TASR) - Z dnešného pohľadu vo svete modernej hudby vyznieva Bratislavská lýra trochu archaicky a možno aj estrádne, ale vo svojej ére bola veľmi populárna. Napriek normalizačnému vplyvu komunistického režimu patrila do sveta československého "šoubiznisu" podobne ako v ostatných krajinách iné súdobé súťaže či festivaly. Rozbehla sa pred 60. rokmi, prvý ročník sa od 23. júna 1966 uskutočnil v priestoroch dnes tiež už neexistujúceho Parku kultúry a oddychu (PKO).

Súťaž sa prvé dva roky volala Medzinárodný festival tanečnej piesne Bratislavská lýra a víťazi získali ocenenie s názvom Bratislavská lýra, zlatá, strieborná a bronzová. Udeľovali sa aj iné ocenenia, ktoré sa vyvíjali do ustálených kategórií a názvov - Bratislavská lýra – medzinárodná súťaž, Cena kritiky, Cena novinárov, Cena diváka a Cena Za celoživotné dielo. V roku 1975 podujatie získalo ocenenie Medzinárodnej federácie festivalov. Od roku 1968 sa festival volal už len Bratislavská lýra. Nositeľmi myšlienky i hlavnými organizátormi boli hudobní skladatelia Ján Siváček a Pavol Zelenay

Už na prvom ročníku dominovali "ťažké kalibre". Vyhrala pieseň Mám rozprávkový dom v podaní Karla Gotta, z autorskej dielne Vieroslav Matušík, Eliška Jelínková. Striebornú lýru si odniesli Helena Vondráčková a Marta Kubišová s piesňou Oh, baby, baby a bronzovú Waldemar Matuška za interpretáciu piesne Už modrej činžák zhas. Premiéra lýry ani nemohla dopadnúť "československejšie" - vyhral český spevák s piesňou so slovenským textom.

Bratislavská lýra mala ako súťaž silný autorský ráz a postupne sa v nej presadili najznámejší slovenskí textári Kamil Peteraj (5 zlatých lýr) a Ľuboš Zeman (3), z autorov hudby boli dvakrát víťazstvom v hlavnej súťaži ovenčení Pavol Zelenay a Ján Lehotský. Interpretačne zažiarili dvakrát Marika Gombitová a Miroslav Žbirka (raz s Modusom), z českej scény Hana Ulrychová (raz s Petrom Ulrychom). Medzi najvýraznejšie osobnosti sa zaradila Jana Kocianová, ktorá dostala štyri lýry, z toho tri zlaté a ako jediná vyhrala dvakrát medzinárodnú súťaž.

V hlavnej festivalovej produkcii sprvoti víťazili interpreti (a teda aj autori) z českej scény. Na druhom ročníku (1967) Eva Pilarová s piesňou Rekviem, následne Marta Kubišová so skladbou Cesta a Karel Černoch (Píseň o mé zemi). Až na piatom ročníku (1970) získal zlatú lýru slovenský súťažný produkt - pieseň Slová interpretovala Marcela Laiferová. V roku 1972 ju napodobnila Eva Máziková so songom Krédo. Do tretice v roku 1974 triumfoval Karol Duchoň s piesňou Zem pamätá, hoci vtedy porota udelila hlavnú cenu aj Malovanému džbánku v podaní Heleny Vondráčkovej.

Opäť v párnom roku (1976) uspela Jana Kocianová s piesňou Pár nôt a následne sa slovenská scéna dočkala prvého triumfu "rok po roku" - skupina Modus vyhrala so skladbou Úsmev, ktorú si pre jej chytľavosť, sviežosť, rockovejšiu priamočiarosť a vokálnu rôznorodosť nôtili všetky generácie. Speváčka kapely Marika Gombitová následne uspela aj sólovo a priniesla menšej z dvoch federálnych krajín tretí lýrový úspech v rade (pieseň Študentská láska). Aj Miroslav Žbirka vzišiel z modusovského Úsmevu a zlatú lýru získal v roku 1983 s piesňou Nechodí.

V roku 1984 uspela Júlia Hečková s piesňou Spútaná láskou, v roku 1987 Vašo Patejdl (Umenie žiť), o rok neskôr Berco Balogh (Farbami dýcha noc) a v roku 1989 a skupina Banket vyhrala v predposlednom klasickom ročníku s piesňou jej lídra Richard Müllera a textára Peteraja Aj ty!. V roku 1990 sa Bratislavská lýra rozlúčila so štvrťstoročím svojho fungovania. Zlatú lýru si odniesli Bára Basíková a Precedens (Tajemství), striebornú David Koller a Lucie (Mít tě sám) a bronzovú slovenská skupina Money Faktor (Proti prúdu).

Festival zaznamenal v roku 1997 pokus o návrat a poslednou víťaznou spoluprácou, dvanástou zo Slovenska, sa stala pieseň Jedno zbohom textára Kamila Peteraja, autora hudby Jána Lehotského a speváčky Kataríny Hasprovej (Jedno zbohom).

Medzinárodná súťaž sa uskutočňovala nepravidelne a až postupne sa mohla predstaviť širšia plejáda zahraničných interpretov. Medzi hosťami podujatia boli osobnosti, ktorých mená aj dnes znejú veľmi zaujímavo, predovšetkým Stevie Wonder, Joe Cocker, John Mayall, Nino Rota, Beach Boys, či The Shadows.

Festival populárnej piesne Bratislavská lýra, najvýznamnejšie podujatie tohto druhu v Československu, zaznamenal aj dejinný incident. Na svojom 24. ročníku, poslednom v ére komunistickej moci, niekoľko mesiacov vopred predznamenal demokratickú epochu. Americká folková hudobníčka Joan Baezová počas svojho vystúpenia, ktoré vysielala aj Československá televízia, verejne pozdravila disidenta Václava Havla a ďalších - ako sama povedala - priateľov z Charty 77.

Zároveň na pódium pozvala vtedy zakázaného slovenského pesničkára Ivana Hoffmana, ktorý začal hrať pieseň Nech mi nehovoria. Nedokončil ju, lebo organizátori festivalu mu na pokyn Štátnej bezpečnosti (ŠtB) vypli mikrofón. Dramatická situácia sa zopakovala aj po tom, ako sa na pódiu po jej boku objavil český pesničkár Vladimír Merta. Na zásah ŠtB bola po koncerte zrušená aj tlačová konferencia s americkou hudobníčkou. Oficiálne československé média vtedy o prerušení koncertu neinformovali, ale okolnosti okolo vystúpenia Baezovej sa medzi ľuďmi rýchlo rozšírili.